A Zhrnutie v slovenčine | 201 Zhrnutie v slovenčine Adaptívny imunitný systém má schopnosť vyvolávať špecifickú odpoveď na prítomnosť patogénov, prostredníctvom lymfocytov a antigén prezentujúcich buniek. B bunky (tiež nazývané B lymfocyty) produkujú protilátky a využívajú B bunkové receptory (BCR), známe tiež ako antigénové receptory alebo imunoglobulíny, na detekciu a elimináciu patogénov, poškodených alebo telu nevlastných buniek. Tento typ imunitnej odpovede sa taktiež nazýva humorálna imunita. T bunky (tiež nazývané T lymfocyty) využívajú T bunkové receptory (TCR) na elimináciu cudzích antigénov, čo vedie k imunitnej odpovedi nazývanej bunková imunita. Produkcia širokej škály antigénových receptorov (BCR aj TCR) sa uskutočňuje prostredníctvom sofistikovaného systému preskupovania génových segmentov, nazývaného V(D)J rekombinácia. Tento molekulárny proces, prebiehajúci v prekurzoroch B a T buniek, je iniciovaný komplexom rekombináciu aktivujúcich génov 1 a 2 (RAG1/2). RAG1/2 vyvoláva zlomy v DNA na signálnych sekvenciách pre rekombináciu (RSS), špecifických sekvenciách výrazne zastúpených v génových segmentoch kódujúcich hypervariabilnú časť imunoglobulov (Ig) a TCR receptorov. Tieto génové segmenty sú rozštiepené a znova preskupené prostredníctvom procesu DNA rekombinácie, čím vznikajú segmenty s novou kombináciou V, (D) a J génov. RAG1/2 rozpoznáva RSS sekvencie, ktoré ohraničujú každý z V(D)J segmentov, a spôsobuje rozštiepenie jedného z vlákien DNA, takzvaný jednovláknový zlom. Následne 3‘ hydroxyl koniec rozštiepeného vlákna DNA vyvolá zlom v druhom vlákne DNA, čo nakoniec vedie k dvojvláknovému zlomu DNA (DSB). Tieto typy zlomov DNA sú rozpoznávané proteínovým komplexom MRE11/RAD50/NBS1 (MRN), ktorý sa viaže na chromatín v blízkosti DNA zlomov a pritiahne ďalšie proteíny podieľajúce sa na oprave DNA, ako napríklad proteínovú kinázu závislú od DNA (DNA-PKcs), kinázu zmutovanú pri ataxii telangiektázii (ATM) a Artemis. Bunky využívajú na opravu dvojvláknových zlomov DNA proces nazývaný nehomologické spájanie voľných koncov (NHEJ). To znamená, že na opravu zlomu nie je potrebná žiadna predloha (sesterská chromatída alebo homologický chromozóm). V porovnaní s inými procesmi opravy DNA, ako je napríklad homologická rekombinácia (HR), je NHEJ oveľa menej presný proces: nukleotidy, ktoré neboli v zárodočnej DNA konfigurácii, sú začlenené do nových V(D)J spojov, čo vedie k posunu v genetickom čítacom rámci. Tento druh genetickej „nepresnosti“ je pre prekurzory B buniek výhodný. Na jednej strane, začleňovaním nových nukleotidov/mutácii do preskupených V(D)J génových segmentov, sú neustále generované novo vytvorené, unikátne Ig receptory s osobitou špecificitou. Na druhej strane, tento proces môže viesť ku genetickým chybám na iných miestach genómu, ktoré môžu prispievať ku rakovinovej transformácii B buniek. Proces rekombinácie génov V(D)J do DNA musí byť dôsledne regulovaný, aby sa zabránilo zavedeniu zlomov DNA na iných miestach genómu mimo Ig segmentov. Akými mechanizmami je fyziologická aktivita RAG1/2 udržiavaná v rámci Ig génových segmentov? Je regulácia RAG1/2 skutočne taká dôsledná, alebo je možné, že RAG1/2 v niektorých prípadoch
RkJQdWJsaXNoZXIy MTk4NDMw