A Zhrnutie v slovenčine | 203 ako je Rad51ap. Bližšia analýza DNA sekvencií v blízkosti DNA zlomov spôsobných aktivitou RAG1/2 ukázala, že tieto zlomy sa nachádzajú predovšetkým v blízkosti jednoduchých repetitívnych sekvencií, ako sú napríklad CA alebo GA repetitívne dinukleotidové kombinácie. Je známe, že takéto sekvencie sa môžu usporiadať do alternatívnej konformácie DNA, nazývanej aj non-B DNA štruktúra. Tieto non-B DNA konformácie môžu vytvárať trojvláknovú DNA, takzvané G-kvadruplexy, alebo vlásenkové štruktúry. Niekoľko biochemických štúdií preukázalo, že RAG1/2 komplex je schopný rozpoznávať takéto DNA štruktúry a zavádzať do nich DNA zlomy. Je zaujímavé, že non-B štruktúry boli identifikované aj v blízkosti niektorých genetických abnormalít často sa vyskytujúcich v malígnych B bunkách. V kapitolách 4, 5 a 6 popisujeme nové mechanizmy patologickej regulácie komplexu RAG1/2. V Kapitole 4 študujeme nový molekulárny mechanizmus, ktorý je zodpovedný za vypnutie expresie komplexu RAG1/2 v B bunkách v reakcii na poškodenie DNA. Tento mechanizmus môže byť aktivovaný poškodením DNA vonkajšími faktormi (γ-žiarenie alebo chemické látky, ktoré indukujú zlomy DNA), ale aj v prípade, keď je zdrojom poškodenia DNA samotný komplex RAG1/2. Preukázali sme, že kľúčovým faktorom tejto regulácie je aktivácia proteínu ATM poškodením DNA. Farmakologická inhibícia ATM kinázy v našej štúdii zabránila inaktivácii komplexu RAG1/2 po indukcii DNA poškodenia. Naše výsledky ukázali, že aktivácia ATM znižuje viazanie transkripčného faktora FOXO1 na gény RAG1 a RAG2, čím sa utlmuje ich expresia. Navrhujeme, že tento mechanizmus môže zohrávať významnú úlohu pri ochrane B buniek pred nadmerným nežiaducim poškodením DNA počas procesu rekombinácie Ig génov. V Kapitole 5 sme objavili ďalší nový regulačný mechanizmus, ktorý kontroluje aktivitu a dostupnosť RAG1/2 komplexu. Preukázali sme, že jadrový faktor kappa-B (NFκB) a signálna dráha fosfoinozitol-3-kinázy (PI3K)/AKT sú významnými inhibítormi aktivity RAG1/2. Navrhujeme, že tento regulačný mechanizmus zabezpečuje, expresiu a aktiváciu RAG1/2 iba v správnej fáze bunkového cyklu počas delenia buniek. Inhibícia NF-κB vedie k zvýšeniu aktivity RAG1/2 a ku vzniku zlomov DNA. Použitie nových liečivých látok, ktoré inhibujú komponenty NF-κB, môže mať preto nežiadúce dôsledky pre genomickú stabilitu prekurzorov B buniek vyvíjajúcich sa v kostnej dreni. Na záver sme ukázali v Kapitole 6, že tumorový supresor p53 taktiež zohráva kľúčovú úlohu v regulácii komplexu RAG1/2 v reakcii na poškodenie DNA. Prekurzorom B buniek s vyradeným génom p53 (p53 knockout) sa expresia RAG1/2 po poškodení DNA nevypne, na rozdiel od “normálnych” prekurzorov B buniek. Okrem toho sme zistili, že absencia p53 vedie k zvýšeniu počtu prekurzorov B buniek, ktoré úspešne prešli rekombináciou Ig génov. Aktivácia p53 po poškodení DNA vedie k zvýšeniu exprese mikroRNA-34a (miR-34a). miR-34a následne čiastočne deaktivuje transkripčný faktor forkhead box P1 (FOXP1) proteín, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii expresie RAG1/2 komplexu. Naša štúdia ďalej ukázala, že poškodenie DNA vedie k zníženiu expresie FOXP1, a že zvýšená expresia FOXP1 v prekurzoroch B buniek urýchľuje rekombináciu Ig génov.
RkJQdWJsaXNoZXIy MTk4NDMw